PRVÉ   SLOVENSKÉ   LITERÁRNE   GYMNÁZIUM V REVÚCEJ

125. výročie narodenia Rudolfa Viesta

Ľudia sa menia, myšlienky sa menia, známe miesto sa časom mení, ale spomienky zostávajú. (anonym)

Pri príležitosti 125. výročia narodenia armádneho generála Rudolfa Viesta sa dňa 24.9.2015 o 10:00 hodine na námestí pred „Kohútom“ uskutočnila spomienková slávnosť. Slávnosť sa začala kladením vencov k buste armádneho generála Rudolfa Viesta. Mgr. Martina Urbanová slávnostne privítala vzácnych hostí a po nej nasledoval príhovor primátorky mesta MUDr. Evy Cireňovej. Stručne opísala život armádneho generála : „Rudolf Viest sa narodil 24. septembra 1890 v Revúcej. Niektoré zdroje uvádzajú, že zomrel v roku 1945 ale viac informácií o jeho úmrtí nám nie sú známe. Rudolf Viest bol slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas SNP a jediný slovenský generál počas predvojnovej ČSR. Od roku 1939 bol  príslušník slovenskej armády. Patril k skupine protifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiaval styk s domácim občianskym odbojom aj česko-slovenskou exilovou vládou v Londýne. Dňa 14. marca 1939 ako prvý podpísal vyhlásenie, v ktorom vystúpil proti činnosti, ktorá viedla k odtrhnutiu Slovenska od ČSR. Od 17. októbra 1939 bol členom Československého národného výboru v Paríži a veliteľ vytvárajúceho sa exilového česko-slovenského vojska. 24. júna 1940 odišiel s československým vojskom po okupácií Francúzska do Anglicka. Následne sa stal členom štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne.“

Slova sa neskôr ujal aj syn netere Rudolfa Viesta, ktorý prevzal pamätnú medailu. A v neposlednom rade sa prihovoril major Ing, František Blanárik, ktorý udelil pamätné medaile. V závere odznela hymnická pieseň a členky DFS Lykovček vypustili balóny trikolóry a odniesli veniec k domu armádneho generála. Na tejto slávnosti bolo prítomné aj Prvé slovenské literárne gymnázium. Zaujímalo nás, ako si ľudia pamätajú na časy SNP. Na otázku sa im však ľahko neodpovedalo: „Ja som sa vtedy narodila a mama ma stratila, utekali pred Nemcami, vypadla som jej z perinky na ceste do priekopy, musela sa vrátiť a plakala,“ hovorila so slzami v očiach staršia pani, ktorá si na toto pamätá ešte z rozprávania jej mamy. Iní zas rozprávajú o tom, že sa starali a varili partizánom, ktorí bývali u nich v pivniciach. Atmosféra tohto podujatia poukazovala na obozretnosť, aby v budúcnosti v  Európe kraľoval mier aj napriek veľkému množstvu pribúdajúcich utečencov.

Fotogaléria

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Translate »